Dyslexia je biologicky podmienená, špecifická porucha učenia, ktorá sa prejavuje v nedostatočnej schopnosti čítať, alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Je dokázané, že dyslexia nie je známkou nízkej inteligencie alebo lenivosti. Je to stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým mozog spracováva písaný a hovorený jazyk. Inak povedané, aj keď je dyslexia primárne spojená s problémami čítania, môže tiež ovplyvniť písanie, pravopis ako aj schopnosť hovoriť. Ľudia s dyslexiou môžu ťažšie chápať zložité myšlienky. Niekedy jednoducho potrebujú viac času na spracovanie informácií. Niekedy môže byť náročné pre dyslektika jasne sa vyjadriť, nájsť tie správne slová, ťažšie štrukturuje svoje myšlienky v priebehu rozhovoru.
Aké sú príčiny dyslexie?
genetické zaťaženie: Ak vaše dieťa trpí dyslexiou, je veľká pravdepodobnosť, že vy alebo iný príbuzný, ju môže mať tiež. Asi 40 % súrodencov detí s dyslexiou má rovnaké problémy a až 49 % rodičov detí s dyslexiou môže mať ťažkosti v rôznej miere.
anatómia mozgu: veľa ľudí, ktorí trpia dyslexiou majú nadpriemernú inteligenciu. Mnohí vedci sa zhodujú v tom, že ich mozog sa však anatomicky líši od mozgu ľudí, ktorí naopak dyslexiou netrpia. Odlišnosti boli zaznamenané najmä v časti mozgu, ktorá sa volá Planum temporale. Ide o dôležitú oblasť mozgu, ktorá slúži na spracovávanie zvukov (hudby), je zodpovedná za jazyk, porozumenie hovoreného slova, čítanie a efektívnu komunikáciu. Bolo zistené, že Planum temporale je v dominantnej hemisfére (ľavá strana mozgu pre pravákov), zvyčajne väčšie než v pravej hemisfére. Ale v prípade, že Planum temporale má rovnakú veľkosť na oboch stranách mozgu, koreluje s prítomnosťou dyslexie.
poruchy mikromotoriky očných svalov: nedostatočne plynulé pohyby očí, sledovanie, vergencia a akomodácia.
časté zápaly stredného ucha (otitis media) od narodenia do 3 rokov
Príznaky dyslexie:
výkony v čítaní sú hlboko podpriemerné (dieťa s dyslexiou číta príliš pomaly alebo rýchlo, s mnohými chybami)
znížená schopnosť koncentrácie (dyslektik je neposedný, len ťažko sa sústredí, konkrétnej činnosti sa dokáže venovať iba krátkodobo)
poruchy pravo-ľavej orientácie (orientácie v priestore)
ťažkosti pri reprodukcii rytmu
nerozumie prečítanému obsahu (dieťa s dyslexiou sa môže natoľko sústrediť na samotný proces čítania, že mu často uniká zmysel prečítaného, resp. to, o čom čítalo)
preskakuje riadky, nie je schopné plynule sledovať očami text, prechod z riadku na riadok
oneskorený vývin reči
Kvalita chýb v čitateľskom prejave dyslektika:
- typické sú zámeny: zrkadlové.....b/d, tvarovo podobných písmen.....m/n
- typické sú zámeny samohlások: a/o o/e a/e
- prešmykovanie slabík.....píš/šíp
- prečítanie iba prvej časti slova, pričom zvyšok dieťa doplní z hlavy
- dvojité čítanie (dieťa slovo na viackrát lúšti potichu a až potom ho nahlas prečíta)
Ako ovplyvňujú primitívne reflexy schopnosť čítať?
Už sme spomínali, že jednou z príčin, ktorá má podiel na dyslexii je porucha mikromotoriky očí. Ak má dieťa oneskorené zrenie nervového systému /NDD Neuro developmental delay/ je viac než pravdepodobné, že ani okulomotorické fungovanie nie je vyzreté. Najrýchlejšie pohyby vykonávajú oči pri čítaní. Tu môže zohrávať úlohu neinhibovaný ATŠR (asymetrický tonický šijový reflex), ktorý bráni očiam vykonávať plynulé pohyby, aby fungovali a spolupracovali ako pár. Mnohým deťom pretrvávajúci ATŠR môže spôsobovať ťažkosti pri prechode čítania z ľavej na pravú stranu knihy, lebo nedokážu preskočiť stredovú čiaru alebo otáčajú hlavu súčasne s očami. Pri dostatočnej inhibícii ATŠR by už oči mali fungovať samostatne, teda nezávisle od hlavy.
Na osvojenie si čítania je potrebná funkčná prevaha/dominancia/ jednej z hemisfér nad druhou. Keďže dieťa vníma slová dvoma očami, do zrakovej kôry idú dva obrazy a aby sa neplietli, jedna hemisféra musí potlačiť druhú. Problémy s dekódovaním zrakovej informácie u dyslektikov, môžu vyplývať z neurofyziologických odchýlok vo vývine unilaterálnej jazykovej nadradenosti ľavej hemisféry nad pravou. Orton vychádzal z predstavy o ľavohemisferickom riadení jazykových procesov u pravákov a pravohemisferickom u ľavákov. Z hľadiska vývinu čítania je teda dôležitá miera prevahy jednej hemisféry nad druhou. (Orton 1937)
Na zrakovom vnímaní (vizuálnej percepcii) sa podieľa zraková diferenciácia, čiže schopnosť rozlišovať jednotlivé zrakové prvky. Ďalšími dôležitými schopnosťami vizuálneho vnímania je schopnosť zrakovej analýzy a syntézy (resp. rozložiť celok na prvky a naopak zložiť celok), zraková pamäť a priestorová orientácia – pohyby očí zľava doprava a zhora dolu tvoria jeden zo základných predpokladov pre čítanie. Ak nedostatočne funguje zraková pamäť, spôsobuje ťažkosti v ukladaní tvarov, písmeno pamäti. Deti s dyslexiou často vidia písmená alebo obrazce rozmazane alebo dvakrát vedľa seba. Ak požiadate takéto dieťa, aby napríklad prekreslilo nejaký geometrický tvar, nemôžete sa čudovať, ak ho nakreslí inak, pretože to jednoducho tak vidí. Pre neho je takéto videnie úplne normálne, pretože je naň zvyknuté a iné nepozná.
Ďalší reflex, ktorý môže ovplyvňovať schopnosť čítať je vizuálny Mórov reflex. Súvisí s hypersenzitivitou očí, kedy sú deti veľmi citlivé na niektoré farby, ostré svetlo, ktoré môžu pôsobiť až iritujúco. Veľa zrakových informácií spôsobuje preťaženie nervových buniek v zrakovej kôre (vizuálny stres). Dieťa je prestimulované vizuálnymi podnetmi, pália ho alebo bolia oči, nedokáže vytesniť irelevantné zrakové informácie, je zahltené a v dôsledku toho značne fyzicky unavené a nesústredené.
zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Dyslexia
Mikulajová a I. Rafajdusová, Vývinová dysfázia, Špecificky narušený vývin reči,1.vyd.,Bratislava, 1993, ISBN 80-900445-0-6