Sú deti, ktoré veľmi intenzívne percipujú bežné zvuky prostredia. Oveľa viac vnímajú kroky na chodbe, otáčanie stránok v knihe, tečúcu vodu v dreze, počujú lietadlo, ktoré je ešte v nedohľadne, rozptýlia ich hlasy spoza zatvorených dverí, šepkanie v zadnej lavici, ukladanie príboru na stôl alebo šum lístia, keď fúka vietor. Bežný hlasný rozhovor môžu vnímať ako krik, zapchávajú si uši, plačú, dostávajú sa do stavov panických afektov.
Dieťa, ktoré má hyperacusis, čiže zvýšenú precitlivenosť na zvuky, nie je schopné tolerovať každodenný zvuk a hluk prostredia, v ktorom žije. Takáto senzitivita, resp. citlivosť môže výrazne ovplyvniť jeho sluchové spracovávanie. Zvýšený prah citlivosti mu môže spôsobovať bolesť a fyzický nepokoj, ktorý nepociťujú deti s intaktným sluchovým prahom.
Pri Benaudire prostredníctvom audiometrického vyšetrenia zisťujeme, na ktoré frekvencie je dieťa senzitívne. Tento problém je dosť častý práve u detí s ADD - poruchami pozornosti. Zvýšená sluchová senzitivita najmä na nízkych frekvenciách obmedzuje jeho pozornostné procesy a spôsobuje mu ťažkosti v sústredení, pretože nie je schopné vytesniť irelevantné sluchové podnety okolia (najmä príliš veľký hluk pozadia) a zamerať tak pozornosť na adekvátne sluchové a rečové stimuly.
Je veľa detí, ktoré podstúpili štandardné audiometrické vyšetrenie so záverom, že ich sluch je intaktný. Dieťa má z medicínskeho hľadiska zdravé počutie (20 dB). My sa však pýtame, čo ak práve takéto dieťa má posunutý prah citlivosti? Týmto problémom sa už klasická audiometria nezaoberá. Pri Benaudire robíme špeciálny binaurálny test, ktorý sa zameriava práve na spomínaný prah citlivosti u obidvoch uší klienta, ktoré sú testované pri nízkych aj vysokých frekvenciách. Bežný rozhovor sa pohybuje na úrovni 40-50 dB. Naopak zvuky, ktoré presahujú intenzitu 130 dB sú už označované ako bolestivé a neznesiteľné pre ľudské ucho. Deti, ktoré majú posunutý prah citlivosti, môžu takúto bolesť pociťovať už pri 80 dB.
Práve spomínaná auditívna hypersenzitita je veľmi častým sprievodným javom, ktorý sa vyskytuje u detí s ADHD, auditívnym Morovým reflexom a autizmom. Mnohé autistické deti sú extrémne senzitívne na zvuky okolia, čo im veľakrát spôsobuje existenčné problémy. Takéto dieťa alebo dospelý nie je schopný vychádzať ani na ulicu, kde hluk dopravných prostriedkov a ruch okolia sa pre neho stáva úplne neznesiteľným. Má potrebu utiecť, chytá a zapcháva si uši, prepadá panike a bezmocnosti. Pri autizme však ide o jeden z mnohých problémov, pretože sa jedná o pervazívnu poruchu (preniká celou osobosťou), ktorá pretrváva po celý život. Sluchová stimulácia v tomto prípade dieťa nevylieči, ale môže mu do určitej miery skvalitniť fungovanie v bežnom živote, ako aj zmierniť ťažkosti v zmysle sluchovej precitlivenosti.