Zavolajte nám 0914 100 302

Rovnováha

Rovnováha dozrieva zo všetkých senzorických systémov ako prvá. Môžeme ju definovať ako schopnosť človeka chápať svoje telo v priestore gravitácie.

Jednoducho povedané rovnováha predstavuje „umenie nehýbať sa“, stáť alebo sedieť v pokoji.

Rovnovážny systém nám pomáha orientovať sa v priestore bez toho, aby sme spadli. Zabezpečuje vzpriamenú chôdzu, reaguje na zmenu polohy hlavy, jej otáčanie, predklon, ale rovnako aj na to, keď si chceme ľahnúť alebo vstať. Za toto všetko je zodpovedný vestibulárny aparát, ktorý je uložený vo vnútornom uchu človeka. Tvorí ho labyrint a tri polkruhové kanáliky, špeciálna tekutina (endolymfa) a vláskovité bunky, ktoré sú citlivé na pohyb hlavy.

Podstatou udržania fyzickej rovnováhy človeka je spolupráca zrakového a rovnovážneho systému. Zrakový systém má v tomto prípade za úlohu stabilizovať obraz na sietnici a rovnovážny systém vysiela impulzy z labyrintu a vestibula cez polohovosluchový nerv do mozgu, kde sa integrujú a podieľajú na tvorbe koordinovaného pohybu. Výsledný pohyb je teda odpoveďou mozgu, resp. integráciou všetkých informácií, ktoré prijal prostredníctvom týchto zmyslových orgánov.

Aby sme udržali rovnováhu musíme:

    • byť schopní udržať ťažisko nad základňou tela
  • mať pod kontrolou horné aj dolné končatiny, trup a hlavu
  • mať dostatočne vyvinutý svalový tonus

Deti sú prirodzene neustále v pohybe, čím sústavne precvičujú udržiavanie rovnováhy, inak povedané stimulujú svoj vestibulárny systém. Hojdanie na hojdačkách, skákanie na trampolíne, šmýkanie na šmykľavke, točenie na kolotoči, behanie im pomáha a je súčasťou nácviku ovládania svojho tela a rozvíjania rovnováhy. Psychológ Jean Piaget zistil, že „ak sa nedostatočne vyvinie rovnováha na fyziologickej úrovni, je veľkou pravdepodobnosťou, že bude ovplyvňovať aj mentálnu rovnováhu, čo ovplyvní inteligenciu a spomalí proces učenia.“

Príznaky, ktoré nás môžu upozorniť na problémy s rovnováhou:

  • oneskorenie v niektorých pohybových fázach vývinu ako je napríklad dvíhanie hlavičky, sedenie, plazenie, štvornožkovanie
  • problémy so sluchom
  • zlá postúra, resp. nesprávne držanie tela
  • slabo rozvinutý svalový tonus, ochabnutosť svalstva (hypotonus)
  • nedostatočne vyvinutá hrubá motorika, neprimeraná koordinácia končatín
  • nemotornosť alebo neobratnosť, časté narážanie do vecí, zakopávanie alebo pády na rovnej podlahe
  • problémy s orientáciou v priestore
  • nadmerný strach z výšok, závrat (vertigo)
  • migréna pretrvávajúca po puberte
  • strach z otvorených priestorov
  • nadmerná pohybová aktivita, dieťa je neustále v pohybe, neobsedí, hojdá sa, krúti, akoby sa neustále muselo uisťovať, kde v priestore sa nachádza
  • problém s vnímaním vlastného tela (propriocepcia)
  • ťažkosti naučiť sa bicyklovať
  • pretrvávajúca kinetóza u detí starších ako 8 rokov

Zdroj: S. G. Blythe: Dieťa v rovnováhe, prvé vydanie, vydal Inšitút psychoterapie a socioterapie (2012) ISBN: 978-80-970936-0-0