Problémy s rečou /dysfázia

Už dlhodobo v súčasnej vyspelej spoločnosti stúpa počet detí s ľahkými odchýlkami v psychickom vývine. Spomedzi detí s psychickými dysfunkciami sú vysoko zastúpené deti s vývinovými poruchami reči.

children-763128_1280Za vývinovú dysfáziu považujeme špecificky narušený vývin reči v dôsledku ranného mozgového poškodenia rôznej etiológie, ktoré postihuje tzv. rečové zóny vyvíjajúceho sa mozgu. Ide o poruchu reči v celom komplexe jazyka s rôznou mierou funkčnosti.

Porucha reči v rôznej miere ovplyvňuje expresívnu a receptívnu zložku jazyka v rovine:

  • foneticko–fonologickej - ide o schopnosť dieťaťa sluchovo rozlišovať jednotlivé hlásky a správne ich vyslovovať. Sluchové rozlišovanie je  úzko prepojené s výslovnosťou. Dieťa potrebuje pre správnu artikuláciu rozlišovať nielen hlásky, ale aj rozdiel medzi ich správnym a nesprávnym znením.
  • lexikálno – sémantickej – jedná sa o porozumenie reči, chápanie reči, pochopenie inštrukcií, výkladu, patrí sem aj pasívna a aktívna slovná zásoba dieťaťa, tiež pochopenie a používanie protikladov (antonymá), slov s podobným významom (synonymá) a slov s rovnakým zvukom ale rôznym významom (homonymá)
  • morfologicko – syntaktickej – je schopnosť dieťaťa používať jednotlivé slovné druhy a schopnosť ohýbať slová (skloňovanie, časovanie), resp.gramatickú stránku jazyka a schopnosť tvoriť vety a súvetia, resp. syntaktickú rovinu jazyka.
  • pragmatickej – tu sa jedná o celkové použitie reči v praxi, resp. v sociálnom kontexte. Zručnosť dieťaťa vyjadrovať svoje myšlienky, pocity, želania. Schopnosť viesť dialóg pričom sa uplatňujú aj prvky neverbálnej komunikácie ako očný kontakt, mimika a gestikulácia.

 

Dysfatické deti majú deficity v oblasti jemnej motoriky, grafomotoriky, pamäti (najmä verbálnoakustickej) a tiež kognitívne oslabenia. Znížená je ich psychická výkonnosť, pozornosť a naopak zvýšená unaviteľnosť. V školskom veku sa väčšinou pridružujú špecifické poruchy učenia, dyslexia a dysgrafia.

U dysfatických detí pozorujeme deficity aj v týchto oblastiach:

  • orientácia v čase, priestore a osobných údajoch je vždy problematická. Nie je výnimkou, že 6-7 ročné dieťa nevie povedať, koľko má rokov. Svoj vek síce správne ukáže na prstoch, ale nesprávne ho verbalizuje. Máloktoré dieťa vie mená svojich rodičov alebo dátum svojho narodenia. Čo sa týka hrubej orientácie v priestore a mieste, väčšina dysfatických detí vie udať miesto svojho pobytu či adresu bydliska. Omnoho väčšie ťažkosti im však spôsobuje pravo-ľavá orientácia, vnímanie a chápanie časových vzťahov. Väčšina dysfatických detí nechápe časové pojmy, ako napr. včera, zajtra, predpoludnie atď. Deficity v časovej orientácii u týchto detí súvisia skôr s poruchou verbálneho označenia času ako s poruchou samotného vnímania času.
  • lateralita – dominancia, alebo inak preferencia párových orgánov je ďalšou oblasťou, v ktorej môžeme pozorovať ťažkosti. U dysfatických detí je vysoko zastúpená nevyhranená alebo skrížená lateralita (pravá ruka - ľavé oko), častá je aj vyhranená ľavostranná preferencia ruky a oka. Mozog tak nie je schopný fungovať efektívnejšie, nakoľko ho brzdí nedostatočná vzájomná komunikácia medzi hemisférami. Taktiež mnohé deti s vývinovou dysfáziou nemajú vyhranenú lateralitu ucha, resp. dominantné ucho na spracovávanie reči. Viac o sluchovej lateralite sa dočítate kliknutím na odkaz tu (pojmológia lateralita)
  • poruchy motoriky sa u týchto detí vyskytujú v širokej škále. Hrubá motorika je sprevádzaná nedostatočnou koordináciou končatín a rovnováhou, deti majú problémy pri loptových hrách, chôdzi po schodoch, pri robení kotúľov a bicyklovaní. Medzi jemnou a hrubou motorikou je značná disproporcia. Jemná motorika býva narušená oveľa komplexnejšie. Poruchy praxie rúk sa najčastejšie prejavujú neschopnosťou napodobniť rôzne polohy a pohyby. Napríklad vysoké percento detí zlyháva pri recipročnej koordinácii pohybov dlaň- päsť, päsť – dlaň. Obe ruky vykonávajú to isté čiže dlaň - dlaň resp. päsť – päsť alebo jednu ruku vôbec nepoužívajú. Nie sú schopné robiť striedavé pohyby v zmysle dysdiadochokinézy. Táto úloha je tiež citlivým ukazovateľom interhemisferickej koordinácie pohybov dieťaťa.V školskom veku sa prejavujú poruchy jemnej motoriky pri sebaobsluhe, kedy má dieťa ťažkosti zaviazať si šnúrky na topánkach, so zapínaním gombíkov, zipsov, je nešikovné pri obliekaní, nevie jesť príborom. Ďalej sa u dysfatických detí stretávame s nesprávnym držaním ceruzky, nevedia postaviť prsty do funkčnej opozície, čo im znemožňuje ovládanie ceruzky a sťažuje osvojenie grafomotorických zručností (kreslenie, písanie). Časté sú poruchy oromotorikynedostatočná pohyblivosť, pier, líc, jazyka, nedokážu napodobniť jednoduché pohyby a grimasy.
  • narušené sluchové spracovávanie viac sa dozviete po kliknutí na odkaz tu ( CAPD  pojmológia )

 

Zdroj:M. Mikulajová a I. Rafajdusová, Vývinová dysfázia, Špecificky narušený vývin reči, 1.vyd., Bratislava, 1993, ISBN 80-900445-0-6